Maily, chaty, like, SMS správy, teda akákoľvek forma elektronickej pošty a komunikácie sa stali každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života.  Nevieme si možno predstaviť našu prácu i súkromný život bez tejto vymoženosti modernej doby. Ráno, po príchode do práce, zapíname počítač a sledujeme outlook koľko mailov nám vychrlí. Po príchode zo zamestnania zapíname svoj domáci počítač, otvárame skype či facebook a netrpezlivo čakáme koľko priateľov nám odpísalo. A cestou do či zo zamestnania, či na nákupoch, alebo na prechádzkach využívame čas na napísanie SMS správ.  Náš život je závislý na komunikácii. Deň bez počítača, či mobilného telefónu si nevieme ani len predstaviť. Sme nervózni, ak nám nikto nepošle krátku správu, alebo možno len smailíka.
 Ale dostať list, a k tomu písaný rukou nie počítačom, to sa dnes len tak nevidí.

A ako poteší takýto list, zvlášť ak jeho adresátom je blízky človek. Takéto prekvapenie v podobe ozajstného, vlastnoručne napísaného listu, skrášleného kresbičkou, od svojich ratolestí dostali príslušníci Slovenského kontingentu ISAF Afganistan, ktorý už štvrtý mesiac pôsobia v tejto vojenskej operácii.  Listy napísali a vymaľovali detí našich vojakov počas stretnutia rodín príslušníkov OS SR, ktoré organizovalo veliteľstvo 2. mechanizovanej brigády.

„Ocko, ako sa máš, my sa máme dobre, čakáme Ťa a máme ťa radi“ alebo „Ocko, keď budem veľký, pôjdem aj ja na misiu“. Listy s takýmto, alebo podobným obsahom doplnené o krásne, priam umelecké maľby budú po zostávajúci čas, ktorý majú pred sebou vojaci v Afganistane, zdobiť kancelárie či ubikácie vojakov. A čo je hlavné, takýto list má veľkú moc, keď je v srdci smutno, vie doň vliať novú silu kráčať ďalej.