Ak by sme chceli charakterizovať túto skupinu vojenských odborníkov, najlepšie to vysti-
huje text, ktorý sa nachádza na rube kartičiek vojenského radu. Text, ktorý vychádza z preďalekej histórie a charakterizuje ďalekú cestu z minulosti do súčasnosti. Veríme, že aj do ďalekej budúcnosti.
Dovolím si citovať slová plk. v.v. Františka Kromku
služba - Zvláštne bojové prostriedky (ZBP) - Chemické vojsko - Radiačná, chemická a biologická ochrana (RCHBO ), takým pojmovým vývojom prešla vojenská chémia a jej riadiace a výkonné orgány za sto rokov svojej existencie. Rozsiahle použitie bojových chemických látok v 1. svetovej vojne, ich účinky a účinnosť určili smer vývoja v tejto oblasti aj v novej Československej republike. Od Referátu pre plynovú službu zo septembra
1919 do dnešnej doby sa na rozvoji osobitného druhu služby a vojska podieľali desiatky tisíc vojenských chemikov a civilných zamestnancov,  vedeckých, výskumných a vývojových, pedagogických, technických a administratívnych pracovníkov. Bývalí velitelia Vojenskej továrne VT-5 plk. Karel Mareš a Vojenského technicko-chemického ústavu VTCHÚ stot-
ník Adolf Weinhold a ďalší, priniesli počas 2. svetovej vojny obeť najvyššiu. V storočnej histórii služby a vojska sa v praktickom živote vystriedalo množstvo rozvojových smerov, orientácií a názorových trendov, ktoré zásadne ovplyvnili štruktúru, zloženie, úlohy, materiálové vybavenie, výcvik, vzdelávanie a výskumnú činnosť. Od jednotlivých štábnych plynových dôstojníkov na zdvojenej funkcii, cez asanačné hliadky, asanačné roty
delostreleckých plukov, prápor ZBP, chemické čaty, roty, prápory, pluky, základne a brigády chemickej ochrany sa, aj vďaka existencii a pôsobeniu riadiacich zložiek
na všetkých vyšších stupňoch velenia, špeciálny druh vojska a služby postupne formoval na modernú súčasť československej armády a súčasných ozbrojených síl. Na podporu uskutočňovania zmien služby a vojska pôsobili osobitné výskumné pracoviská, vojenské továrne a výrobné opravárenské závody, rozsiahle skladové kapacity, učilištia, vojenské školy, špeciálne výcvikové a vývojové zariadenia, ústavy a v súčasnosti tiež Centrum výnimočnosti RCHBO.
Pôsobenie asanačnej roty Slovenskej armády bolo prvé zahraničné vystúpenie počas 2. svetovej vojny, neskôr sa chemické jednotky zapojili do konfliktov v Iraku. Pripravenosť na plnenie zložitých úloh potvrdili vojenskí chemici pri úspešnej likvidácii nákazy slintačky a krívačky v 70-tych rokoch a neskôr v deväťdesiatych rokoch pri likvidácii prasacieho moru. Špecialisti RCHBO oboch našich krajín si svojím pôsobením a výsledkami získali rešpekt aj v národnom prostredí, tak i na medzinárodnej scéne. Aj napriek vstupu Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CHZ) do platnosti a zničeniu rozhodujúceho množstva zásob CHZ, stále jestvuje hrozba ich nelegálnej výroby, šírenia a použitia. Na elimináciu účinkov existujúcich ZHN tak zostáva naďalej potreba existencie a najmä rozvoja špeciálneho druhu vojska, ku ktorého doterajším úspechom prispel, alebo prispieva aj každý
z nás.“

Lokality juhu Stredného Slovenska kde pôsobili a pôsobia vojenskí chemici
Jednotky zvláštnych bojových prostriedkov, chemického vojska, resp. jednotky RCHBO
v regióne Novohradu, Malohontu a Gemera pôsobili v štyroch posádkach. Ako nám hovoria
samotní chemici s nadšením, na mysterióznej ceste E 571. Tušili ste, že toto číslo znamenalo aj číslo vojenskej odbornosti, ktoré bolo typické pre chemikov? Chemici, ako ich neustále radi nazývame prešli neskutočným prerodom pripomínajúcim sínusoidu. Zažili zmenu spoločenských zriadení, zmenu štátnych zoskupení, zmenu geopolitických usporiadaní. O ich opodstatnenosti svedčí fakt, že napriek týmto otrasom prežili. Doslovne je pre nich na mieru ušitá povesť o troch Svätoplukových prútoch. Dnešný nástupca chemikov na Gemeri vznikol z prútov, ktoré boli zakorenené v Prešove, Topoľčanoch, Martine, Rimavskej Sobote, ktoré držia neskutočne spolu a sú súčasťou súčasného gemersko-malohontského práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave.
Vojenstvo v regióne ma dlhšiu tradíciu. Niekde boli vojenské posádky vytvorené ešte
v devätnástom storočí, niektoré vznikli v storočí dvadsiatom. Ak sa na ich históriu pozrieme objektívne, všetky z nich boli výrazne vybudované počas pobytu sovietskych vojsk, vrátane infraštruktúry:

kasárne kpt. Jána Nálepku v Rimavskej Sobote boli postavené v roku 1922.
V sedemdesiatych rokoch tam sídlil 10. železničný stavebný prápor, ktorý musel uvoľniť
miesto sovietskemu 1054. práporu materiálneho zabezpečenia a 81. práporu opráv tech-
niky. Po ich odchode v júni 1991 prichádza mechanizovaný prápor 55. motostreleckého
pluku v Trebišove, v októbri protitankový oddiel. V lete 1992 začínajú prichádzať prvé
transporty z posádky Lešany s chemickou technikou a materiálom, ktoré sa stali súčasťou
3 . brigády chemickej ochrany (3. bcho) a ich podvesov vytvorených dňom 1. novembra,

kasárne Víťazného februára v Rožňave (dnes Delostrelecké kasárne) vznikli v roku 1935.
V sedemdesiatych rokoch tam sídlila pobočka Vojenskej nemocnice Košice, ktorá musela
uvoľniť miesto sovietskemu 126. gardovému delostreleckému pluku. Po ich odchode
v novembri 1991 prichádza protilietadlový pluk z Janovíc nad Úhlavou a vo februári pro-
tilietadlový pluk z Jihlavy. K posádke prináležalo posádkové cvičisko a strelnica Brzotín,
strelnica v Gemerskej Hôrke a muničný sklad Gemerská Teplica, kasárne SNP v Jelšave vznikli v roku 1932. V sedemdesiatych rokoch tam sídlil 31. školský cestný prápor, ktorý musel uvoľniť miesto sovietskemu 164. gardovému motostreleckému pluku. Po ich odchode v roku 1991 prichádza delostrelecká brigáda z posádky Jičín.

  
Ak chceme byť štatisticky spravodliví musíme spomenúť aj mesto Hnúšťa. Miestne Slo-
venské lúčobné závody mali vo svojej štruktúre vojenskú výrobu so zástupcom vojenskej správy, spravidla vojenským chemikom. V závode sa pre armádu vyrábali detekčné preukazníkové trubičky na zisťovanie chemických látok v chemických detektoroch a bola tu aj zvláštna vojenská výroba G2020, výroba lícnicových, ku koncu krabicových filtrov do ochranných masiek. Práve s vojenskou výrobou je spojené vrcholné obdobie SLZ, ktoré sa datuje do druhej polovice 80. rokov.

Obr. 1 Výstrih pracovnej mapy zo seminárnej besedy o dislokácii vojenských chemikov na Gemeri a Novohrade zo dňa 16.9.2015 konaného v rámci 7. prihraničného stretnutia československých vojenských chemikov v Trenčíne-Zamarovciach.

Možno to ani netušíte, ale prvú zmienku o predchodcoch vojenských chemikov nachá-
dzame v Lučenci. V priestoroch dnešného Gymnázia Boženy Slančíkovej Timravy, v objekte
delostreleckých kasární sídlila od 15. marca 1938 Asanačná rota 10, delostreleckého pluku 10, podriadenému 10. pešej divízii v Banskej Bystrici (pluk bol neskôr redislokovaný z dôvodu Viedenskej arbitráže do Zvolena).

Druhú zmienku o chemikoch v posádke Šafárikovo (Tornaľa) získavame dňa 28.októbra
1950 kedy sa 103. chemický prápor z Olomouca presunul po železnici, tak aby dňa 2.novembra 1950 zaujal svoje nové miesto dislokácie. Prápor v posádke zotrval až do 20. septembra 1953, keď sa opätovne vrátil na Moravu do posádky Červená voda.
 
Posádka Šafárikovo (predtým i dnes Tornaľa) vznikla v roku 1920. Objekt „Nových ka-
sárni“ bol vybudovaný v roku 1926 na celkovej ploche 4,82 ha na konci mesta smerom na Rožňavu. Vo vojenskej posádke sídlili postupne „hraničiarsky prápor 9, II. prápor pešieho pluku 5, II. prápor pešieho pluku 16, II. prápor horského pešieho pluku 4“. V rokoch 1938-1945 v objekte sídlil III. prápor 13. pešieho pluku Miškolc. Po roku 1945 sídlili v objekte „II. prápor pešieho pluku 25, I. prápor pešieho pluku 26(14), 103. chemický prápor a 41. protilietadlový oddiel“. Neskôr bol objekt sídlom obvodných vojenských úradov a odlúčeného oddelenia 1. ústredného automobilového skladu. V roku 1965 bol celý objekt kasární odovzdaný do dispozície ONV Rimavská Sobota, následne v objekte vzniká odevná firma Ozeta. Dnes je nesporne zrejmé, že ak by v roku 1968 boli kasárne majetkom vojenskej správy iste by sa stala Tornaľa najlepším miestom pre dislokáciu veľkého ruského pluku. Možno by tieto objekty zažili aj nebývalý vojenský boom. V roku 2009 bola časť kasární zbúraná a uvoľnená pre vybudovanie hnedého priemyselného parku.
Veliteľom chemického práporu 103 v Šafárikovo bol mjr. Josef Křen. Základom mierovej
organizácie práporu boli dve chemické roty po štyroch čatách a jedna náhradná rota. Každá chemická rota mala jednu veliteľskú čatu a tri chemické čaty. Príslušníci rôt boli školení na všetky druhy materiálu, ktorým bol prápor vybavený. Prápor bol určený na vykonávanie chemického prieskumu, odmorovania terénu, odmorovanie osôb, výzbroje, výstroja a zvierat na odmorovacom mieste, zadymovanie a použitie prenosných plameňometov. Plánovaný počet osôb bol 188, skutočný počet bol 335 (z toho 21 dôstojníkov, 4 poddôstojníci z povolania a zvyšok tvorili vojaci základnej služby).
Na začiatku roku 1951 bola práporu stanovená mobilizačná úloha postaviť ďalší samo-
statný chemický prápor ako armádny útvar (celkový počet 492 osôb), zložený z troch rôt (dve na odmorovanie terénu a jedna zdravotnícko-odmorovacia), veliteľskej čaty a zdravotníckej čaty.
Chemická rota pre odmorovanie terénu mala tri chemické čaty o troch družstvách. Základné vozidlo čaty boli nákladné autá 3t (T-128) a PDM (závesné zariadenie na nákladné auto pre posyp práškovitou odmorovacou látkou). Tretia rota mala tri zdravotnícke odmorovacie čaty o troch družstvách s jedným nákladným autom so sprchovými kúpeľmi a stanovým materiálom.
V priebehu roku 1951 prešla štruktúra práporu zmenami, prápor mal tri roty (jedna rota
na odmorovanie terénu, jedna rota pre odmorovanie osôb, bojovej techniky a výstroja a jedna rota plameňometná). V ďalšom roku boli realizované návrhy na zmenu organizačnej štruktúry na základe získaných skúseností z vojny v Kórei. Mali byť vytvorené roty pre zamorovanie terénu vybavené zamorovacími autami, chemickými mínami, prenosnými rozstrekovačmi, jedovatými dymovničkami a obrnenými transportérmi pre kladenie jadrových mín (dve roty na odmorovanie terénu, jedna rota pre odmorovanie osôb, bojovej techniky a výstroja). Tento návrh napokon nebol zrealizovaný, lebo prápor bol v roku 1953 premiestený do posádky Červená voda, kde pplk. Josef Křen v októbri prevzal zástavu prezidenta republiky a neskôr odovzdal funkciu veliteľa mjr. Jánovi Kánovi.
Počas tohto krátkeho obdobia boli vytvorené výkonné orgány pre plnenie úloh chemic-
kého vojska v protichemickej ochrane s dôrazom na odmorovanie osôb, výzbroje, bojovej techniky, výstroja a terénu. Menšia pozornosť bola venovaná chemickému prieskumu a pozorovaniu.
Spolu s chemickými jednotkami boli vytvorené i plameňometné jednotky.
Všeobecne prápor trpel nedostatkom odmorovacích aut, sprchových kúpeľov
a prevozných dezinfektorov. V prápore bola zriadená poddôstojnícka škola pre vojenskú odbornosť V2 VO a bolo začaté pravidelné vyvádzanie na letné sústredenie (Turecký vrch). Veľmi často sa vykonával výcvik s otravnými látkami.

  
Rimavská Sobota a 3. brigáda chemickej ochrany

Prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Rožňava je priamym nástupcom útvaru,
ktorého počiatky vznikali v roku 1989 v posádke Lešany (ČR) na základoch 103. práporu chemickej ochrany. Veliteľom práporu bol mjr. Josef Michalíček, zástupca veliteľa mjr. Jozef Kopačka, druhý mjr. Jozef Kaminský, náčelník štábu mjr. Miroslav Nezdařil, veliteľom roty na radiačný a chemický prieskum kpt. Csaba Vajas a roty na špeciálnu očistu kpt. Ladislav Belický. Útvar dostal za úlohu presťahovať sa na Slovensko do 30. septembra 1992. Kpt. Belického neskôr vystriedal kpt. Milan Čičmanský (†). Pred presťahovaním prišiel na funkciu zástupcu pplk. Ladislav Janovský (†), neskôr náčelník štábu 3. bcho.
Najdôležitejšiu úlohu v tejto operácii zohrali príslušníci organizačného prvku pre vytvo-
renie 3. bcho v Rimavskej Sobote, ktorí prišli na Slovensko už počas leta. Za necelé tri mesiace po sobotách prichádzali transporty z Lešian s technikou a materiálom, ktoré sa ukladali do pripravených plechových hangárov. V podstate sa jednalo o tretinu chemickej techniky, výzbroje a materiálu, ktoré neskôr právne prináležali Slovensku. Náčelník štábu bol pplk. Ladislav Janovský, zástupca veliteľa mjr. Ladislav Smreček, mobilizačný dôstojník npor. Atilla Rózenfeld, starší dôstojník kpt. Emil Réti, dôstojník por. Tibor Kováč, z. Drahoslava Kopčáková, správca skladu rtm. Stanislav Pliška.
Dňom 1. novembra 1992 bola rozkazom ministra obrany ČSFR vytvorená 3. brigáda
chemickej ochrany v posádke Rimavská Sobota: veliteľ mjr. Ján Šimún, náčelník štábu pplk. Ladislav Janovský, zástupca pre tylo pplk. Štefan Filo, zástupca veliteľa pre výzbroj mjr. Ladislav Smreček a ďalší príslušníci brigády.
V roku 1995 bola z dôvodu zlúčenia spôsobilostí Ochrany proti zbraniam hromadného
ničenia a chemického zabezpečenia na druh operačného zabezpečenia RCHBO vytvorená 5. základňa radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Hlavní funkcionári: veliteľ pplk. Ján Šimún, náčelník štábu mjr. Jozef Verhún, zástupca veliteľa pre logistiku mjr. Ján Pinčák (†).
V roku 2000 dochádza k ďalšej reorganizácii z dôvodu potreby zabezpečenia úloh
RCHBO v Armáde SR. 5. základňa RCHBO bola reorganizovaná. Hlavní funkcionári: veliteľ
pplk. Ján Šimún, zástupca veliteľa mjr. Štefan Bova, náčelník štábu mjr. Jozef Verhún, zástupca veliteľa pre logistiku mjr. Ján Pinčák.
V roku 2001 bola z dôvodu plnenia úloh reorganizácie podľa „Modelu 2010“ v Armáde
SR 5. základňa RCHBO reorganizovaná na Výcvikovú základňu RCHBO. Hlavní funkcionári:
veliteľ pplk. Ján Šimún, neskôr pplk. Milan Karabín, zástupca veliteľa mjr. Štefan Bova, náčelník štábu mjr. Róbert Tarič, náčelník logistiky kpt. Eduard Kissimon.
V roku 2004 bola z dôvodu prenosu plnenia úloh na profesionálnych poddôstojníkov
a vojakov Výcviková základňa RCHBO reorganizovaná na prápor radiačnej, chemickej
a biologickej ochrany Pozemných síl OS SR. Hlavní funkcionári: veliteľ pplk. Ivo Valošek, zá-
stupca veliteľa mjr. Štefan Bova, náčelník štábu mjr. Róbert Tarič, náčelník logistiky kpt. Ján Juhász

Poslaním práporu rchbo bolo:

byť pripravený pre nasadenie síl a prostriedkov RCHBO na vedenie plného rozsahu
RCHBO operácií na podporu bojových operácií spoločného operačného zoskupenia,
vyčlenenými silami vysokej pripravenosti poskytnúť vojenskú asistenciu orgánom Minis-
terstva vnútra Slovenskej republiky a civilným orgánom pri eliminácii hrozieb chemické-
ho, biologického a jadrového terorizmu i pri riešení ekologických havárií, spojených
s únikom chemických, rádioaktívnych a biologických látok kdekoľvek na území SR,


v súlade s Cieľmi síl výstavby Ozbrojených síl SR pripravený na nasadenie vyčleneného
práporu rchbo v silách vysokej pripravenosti kdekoľvek vo svete na RCHBO podporu
operácií Severoatlantickej aliancie, v súlade s Cieľmi síl byť pripravený na nasadenie vyčlenených síl RCHBO do brigádneho zoskupenia v silách nižšej pripravenosti a pre plnenie úloh podľa záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii a Organizácii pre zákaz chemických zbraní v súlade s Cieľmi síl byť pripravený na vyčlenenie jednej roty dekontaminácie v rámci Síl rýchlej reakcie, pre plnenie úloh RCHBO proti vojenským a nevojenským ohrozeniam na teritóriu SR byť pripravený na vyčlenenie jednej roty rchbo a strediska výstrahy zbraní na hromadné ničenie (ZHN), ktorými zároveň zabezpečiť operačné veliteľstvá.

Rožňava a prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany